O mne

   Som zakladateľka Centra špeciálnej pedagogiky, terapií a vzdelávania IDEA. Moja cesta k tomuto povolaniu bola dlhá... Ako dieťa som nemala rada školu a učenie mi robilo problém. Nie kvôli tomu, že by som niečo nevedela, alebo mi to nešlo, ale kvôli svojej lenivosti. Základnú a strednú školu (gymnázium) som doslova prechádzala a nevedela som v sebe objaviť, čo v živote chcem a budem robiť. Niekedy to osud všetko zariadi za nás. Po gymnáziu som sa nedostala na moju vysnívanú školu (psychológiu)... Keďže som bola dieťa, ktoré v živote má všetko, tak som nebola nútená sa pohnúť ďalej. Ale povaha, gény, alebo kto vie čo, ma ťahalo niečo skúsiť.

Začala som pracovať v Prahe. Po mojich skúškach životom som sa dostala vďaka mojej krstnej mame do divadla Spirála, kde som pracovala v marketingu. A tu prišiel zlom v mojom živote. Začala som si uvedomovať, aké dôležité je mať školu... Po 2 rokoch som sa prihlásila do Trnavy na marketingovú komunikáciu. Fajn, super.... doštudované... Môj posledný rok štúdia mi (nám) priniesol dar, ktorý bol pre mňa najväčším šťastím v živote. Nie každý ho môže mať. Moju dcérku Ninu. Tak som si s 3 mesačným bábätkom spravila štátnice. Na šťastie sa môj manžel počas materskej "dovolenky" o nás postaral. Od štátu človek v takomto prípade nemá nárok na nič, keďže si ešte neodpracoval a išiel na materskú po vysokej škole. No, ale všetko nás niekam posúva... Po materskej dovolenke som sa dostala do kancelárie vo firme YURA na oddelenie plánovania výroby. Trošku ťažšia etapa v mojom živote, ale ľudia okolo mňa ma vždy podržali, takže aj to bolo fajn.  V kútiku duše som vždy chcela učiť. Žeby som bola po mame??? No s marketingom, čo by som asi učila??? Ale keď si človek niečo veľmi praje, tak sa mu to splní.

Jedného krásneho dňa som dostala ponuku učiť. Hneď som sa toho chytila. Však toto som chcela. Príbehy z tohto obdobia by som mohla napísať do viacdielnej knihy. Tu som začala spoznávať osudy detí, problémy, ktoré majú a musia s nimi bojovať... Dostala som sa aj do špeciálnej triedy, kde som s otvorenými očami pozerala ako to všetko je.... Začala som mať pocit, že chcem pomôcť deťom s problémami, tak som sa prihlásila na doplnkové štúdium špeciálnej pedagogiky v Ružomberku. Všetky predmety som doslova hltala. Zrazu sa mi študovalo veľmi ľahko. Život má s nami určité plány a zo ZŠ som musela odísť (nie na môj podnet). Keďže som asi dieťa šťasteny, tak som sa dostala k človeku, ktorého si veľmi vážim, obdivujem, posunul ma ďalej a dal mi možnosť rozvíjať sa a žiť si svoj sen. Stretla som pani Radku Paulenkovú, ktorá ma zamestnala v Centre vzdelávania a zdravia RADMAT. Dala mi možnosť urobiť si XY kurzov na pomoc hlavne deťom. A tak spolu s naším tímom pracujeme na tom, aby každý pocítil, že je jedinečný a svojou jedinečnosťou môže patriť aj do nejakej skupiny.                                      

Vďaka mojim rodičom, môjmu manželovi, dcére, mojej rodine, priateľom a  všetkým okolo mňa, ktorí ma podporujú, môžem robiť to čo ma baví. A už teraz viem, že moja práca nie je povolanie, ale je to moje poslanie.